katarína pázmányová
Nauč sa nechať plynúť
Chcela by som byť ako ruka vo vode. Byť plne obklopená tým, čo mám práve okolo seba. Otvoriť prsty, nech to pocítim ešte viac. Najskôr príde jemný chlad, neskôr už nevnímam kde začínam a kde končím. Hrať sa s ňou. Ruka s vodou a voda s rukou. Ale keď ruku vyberiem, síce bude ešte chvíľu mokrá, no potom pomaly uschne a bude to zas moja ruka. A voda? Voda sa bude tiež ešte chvíľu vlniť. Až kým tie vlnky nebudú priďaleko na to, aby ich videla, aby ich cítila, aby o nich vedela. Bude to zas len voda. A o stretnutí s rukou sa nikto nikdy nedozvie. Aj keď si vtedy vymenili tie najväčšie tajomstvá.