Muzungu (v Burundi II)

Autor: katarína pázmányová | 24.3.2012 o 21:10 | (upravené 24.3.2012 o 22:22) Karma článku: 9,92 | Prečítané:  533x

= biely človek. V preklade to znamená skôr niekto, kto má peniaze. Ale oslovujú tým všetkých bielych. Vlastne, neoslovujú, kričia po nich: „Muzungu! Muzungu!". Zo všadiaľ. Rýchlo si na to zvyknete. Bola som s jednou skautkou. Presvedčila som ju, že chcem vidieť niečo skutočné a tak sme kráčali popri ceste smerom do mesta. Cesta, napoly zničená, prašná, červená. Áut bolo dosť. Ale aj bicyklov, ľudí, čo išli peši a na hlavách mali obrovské koše s ananásmi, bosých ľudí, preplnené auta... a všetci na mňa kričali: „Muzungu!", auta sa pristavovali: „Muzungu!" následne sa niečo pýtali Nadine (skautka, ktorá so mnou bola). Potom som sa dozvedela, čo sa deje. Čudovali sa: „Muzungu, ktorý nemá na taxi?" a ona sa smiala a vysvetlovala im, že som len nový muzungu v meste a chcem to tam vidieť.

 

A neskôr som sa dozvedela ešte jednu zásadnú vec. Nenoste šortky. Aj keď je tam teplo. Šortky sa nenosia. I keď Nadine má snúbenca z Kanady a ako ona povedala- nevie sa dočkať, kedy bude môcť slobodne nosiť šortky aj ona. A teší sa aj na svadbu. Nielen, že od tadiaľ chce odisť, ale jej rodina dostane peniaze. „Žena je ako krava.", hovorí mi a vysvetľuje: „Vieš, krava u nás stojí 1000.000 BIF (asi 580 EUR) a keď si chce muž zobrať ženu, musí mať toľko peňazí aby to zaplatil rodine.". Neskôr som sa o jej snúbencovi dozvedela viac. Bol tam na mierovej misii, stretli sa, keď robila čašníčku. „Je to dobrý muž, pozval celú moju rodinu na obed. A často si voláme. Minule chcel aby som v telefóne vypýtala kávu a vieš čo? On bol práve v aute a o 5km ďalej si ju vedel vyzdvihnúť, to je neuveriteľné!". Ale keď mi ukazovala fotoalbum plný fotiek jej a jej ex snúbenca (z Burundi), s ktorým bola zasnúbená od 15tich (do 25), pochopila som. No nehodnotím. Nedovolím si.

Nadine bývala v chudobnej štvrti. Domy z hliny, na dvoroch sa suší oblečenie, sporo odeté, bosé deti. Chcela aby som išla pozdraviť ich rodičov. Nevedeli francúzsky, ani anglicky, ale je to hrdosť mať bieleho v dome. Išli sme autobusom. To bol zážitok! Asi v 7 miestom aute sme boli natlačení 20. V podlahe diera, všetci spokojní. Cestou k jej domu rozdávame cukríky, deti sa usmievajú a kričia na seba. Párkrát si ešte prišli vypýtať a minule mi Nadine písala, že sa na mňa pýtajú.

Bola som aj v sirotinci, zaniesť im pár veci na oblečenie, zistiť ako to tam funguje... Iba som otvorila dvere na aute a zrazu ku mne všetky deti pribehli a začali ma objímať. Po jednom, len tak. Mysleli si, že jedno z nich si zoberiem, však som muzungu.

A najradšej by som si zobrala všetky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?