reklama

Mám rada svoju izbu

Od metrového obrazu polonahej černošky, po kvet, ktorý nikdy nepolievam. Vždy som si predstavovala, ako sa raz bude o to niekto zaujímať. So zanietením sa ma pýtať čo kde mám, prečo to tam mám, z kade to mám a čo to pre mňa znamená. Nie, nikoho to nezaujíma. Nikto sa ma nikdy nespýtal čo mám okolo seba a nikto o to neprejavil ani záujem. A tak si pravidelne otváram svoje skrinky, šuflíky a poličky a dotýkam sa vecí, ktoré tam mám. Cítim sa pri tom tak tajomne a krehko. Ako keby som sa dotýkala svojej duše. Svojho života. Seba. Moja izba si zaslúži úctu a ani ten najväčší bordel v nej, to nezmení!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Najradšej mám skrinku s knihami. Nedá sa otvoriť hneď, lebo je tam vždy kopa kníh, ktoré mám odložené v poradovníku na prečítanie. Dám ich nabok, je to rozhodujúca chvíľa. Znamená, že skrinka bude otvorená. Chytím sa kvačky, na ktorej visí kúsok medvedej kosti na ľanovom povrázku a s najväčšou opatrnosťou ju otvorím. Ovalí ma známa vôňa kníh.

Spodná polička je venovaná neznámu. Obrovské knihy plne obrázkov z cudzích krajín. Niektorým nerozumiem, ale to mi neprekáža. Sú predsa plné dobrodružstva. Mám tam položené srdce z kameňa (ktoré ma neviem prečo hrozne priťahuje) a dreveného draka skrúteného v klbku (o ktorom si myslím, že je to majstrovské dielo).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhá polička je zvláštna. ¾ kníh som ešte nečítala, no sú v „poradovníku". Parapsychológia, liečenie čakier, história kresťanstva, hypnóza, teológia agapé, ufo, videnie tretím okom...tiež tam sú 4 knihy, ktoré nepoznám. Sú staré, hrubé, roztrhané, napísané neznámym jazykom (nemčina?) okrasným ťažko čitateľným písmom. Rada v nich listujem. Ešte radšej si predstavujem, ako v nich niečo tajomné objavím. Knihy tam nie sú samé. Je tam škatuľka s prsteňmi, náramkami, retiazkami. Nenosím ich. Prstene mi zavadzajú, na krku mam 30 ročný prívesok a na ruke hodinky. Nerada ich dávam dole, čo i len keď sa idem okúpať, nieto ešte ich striedať. Všetky som dostala a tak sa vždy sa na tie veci pozriem, a predstavím si ich príbeh.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vyššie, je polica s mojimi obľúbenými knihami. Nie sú tam všetky, nezmestili by sa, ale výber mi celkom stačí. Na najvyššiu nedočiahnem. Polovicu tvorí poézia, ktorú som nikdy nemala rada, lebo mi príde pózerská a zároveň som do nej zaľúbená lebo si myslím, že je krásna. Nečítam ich. Básne tam stoja a čakajú, kedy lásku k nim prijmem. Druhá polovica sú príručky s hrami, výpravy do prírody, stopy, zálesáctvo, staré foglarovky.

Pod ňou je skrinka na všetko. Potraviny pre celiatikov, slovníky a všetky zošity, ktoré som povýšila na hodnosť- ešte sa mi zídu (zošity z dejepisu zo základnej školy mi vážne pomohli pri maturite, učiteľ na nezaplatenie :)).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na stole mám krabicu želaní. Ešte nemá svoje stále miesto. Ktovie či niekedy bude mať. Zatiaľ sa len napĺňa želaniami, ktoré samozrejme plní. Veď je to krabica želaní.

Pri stole sú označené šuflíky. Hovorím označené, lebo oni sú naozaj označené. V pravom hornom rohu, sú rozdelene do kategórii (áno, nielen vám to pripadá choré) a v nich účty, kriedy na kreslenie, farby, skicáre, pamätníky, par denníkov, mnoho listov od priateľov, môj obľúbený gymnasticky dres, mapy z orientačného behu, slnečné okuliare, skryté sladkosti...

Mám aj zbierku peňazí. Na parapetnej doske! Ťažké prasiatko plné mincí z rôznych krajín, väčšina sa už nepoužíva. Vlastne, je tam toho viac, podkova, kúsok dreva, fotky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na zemi sú všetky "aktuálne" veci. Zošity, tašky, knihy, počítač. Vždy veci, ktoré si so sebou prinesiem, keď prídem domov.

Nad dverami mám šípy.

Pri posteli (ktorá je mimochodom tá najpohodlnejšia posteľ na svete- lepšia aj ako vaša!) je posteľ pre môjho psa. Spáva v nej raz ročne. Vždy si vyskočí k niekomu, alebo radšej má pre seba celý gauč v obývačke, no i tak. Bude tu mať posteľ, veď je môj!

Skoro som zabudla na svoj kútik. Lekárnička, nôž, sekera, laná, sviečky, čelovka, petrolejka, mapy. Kvantum papierov.

A neviem nájsť svoju mrkvu! - keď som bola malá, mamina sa ma spýtala akú hračku mi má ušiť (čakala bábiku). Z neznámych dôvodov som chcela mrkvu a tak sa vyrábala mrkva.

Škoda, moja izba nie sú iba tieto veci, ktoré, ako som zistila, znejú až príliš nudne, keď sa len tak vymenujú. Keď ich človek nedrží, neprivonia, neochutná. Keď nepozná ich príbeh ani miesto kam patria. Mnoho vecí som vynechala, týmto sa vám ospravedlňujem- neznamená to, že vás mam menej rada, nebojte sa- no je naozaj zaujímavé zamyslieť sa, medzi čím žijeme.

Asi sa to začnem pýtať ľudí. Aké veci majú vo svoje izbe. A nie, neuspokojím sa, len s krátkymi odpoveďami. Tie veci si to zaslúžia! Veď predsa, inak by sme ich nemali v našej izbe.

katarína pázmányová

katarína pázmányová

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som zaľúbená do života. Všetky tie farby a obrazy, dážď, úsmevy, vietor, slnko, hviezdy, slzy, ľudia, únava, strach, radosť, vlak, obloha, cesty, lúky, vtáky, knihy, beh, smiech, zážitky... veď my sa točíme! Zoznam autorových rubrík:  Očami karamelovýmiS batohom bez hodiniekHlavou pod krhlouVločka na noseAko dlážka v krčmeKraťase

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu