reklama

Pani postarka, nekradnite pohladnicu!

Chcela som napisat o argentinskych holych zadkoch, ale tato informacia ma rozculila natolko, ze nemozem. Zevraj su ludia, ktori kradnu pohladnice! To je este horsie ako ked mi argentincania vysvetluju, ze pas je tovar a nie dokument a potrebujem za to zaplatit clo z tovaru 2 krat drahsie ako to sem poslat. Nemaju srdce tito ludia. “Draha babicka, som prave najviac od domova ako som kedy bola a chcem Ta potesit touto pohladnicou...”- a nejaka prasnica, si to so stastnym pocitom vystavi na policku. Vsak aj znamka bola pekna. No ale k tym holym zadkom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

O karnevala v Rio de Janeiro som sa dozvedla uz ako dieta od spominanej babicky. Vzdy sa jej strasne pacilo ako su vyobliekane a ja male, okuliarnate a trochu nesikovne decko som sa trapila, ze nikdy nebudem vediet tak sexy tancovat. V Brazilii som este nebola, ale ono tie karnevaly su tu vsade. Od velkych miest po dedinky s 1.000 ludmi. V jednej takej dedinke prave sme.

Kratenim si cakania na novy pas, pomahame v centre pre ludi so specialnymi danostami. Za tymto superhrdinovskym nazvom sa skryva respekt voci postihnutym vsetkeho druhu a ja som zistila, ze napriek vsetkej dobrej vole a lasky, ktoru v sebe mam asi to nebude nic pre mna. Tak sme navstivili aj skolu. Najlepsie su tie deti na druhom stupni. Skoda len ze ked si to prve vypytalo podpis, nakreslili sme mu aj obrazok. Teraz chcu obrazky vsetci. A to nehovorim co sa stalo, ked zistili, ze mame Facebook. Ale hovorim si, ze mozno niekoho inspirujem a otvorim mu svet a mam kopu malych priatelov. Ochotne im odpovedam na otazky ci mame take a take zviera, ako to ze nemam oblubeny ziadny futbalovy klub, ze v telke je vlastne to iste, az sa dostneme ku snehu a vtedy som rada za svoje minulorocne 2metrove snehove videa. A toto robime miesto matematiky. A pani ucitelka sa tiez tesi, lebo ani ona sneh este nevidela. Tu je v lete 50 stupnov a okolo polia.

Za tyzden sme sa stali aj miestnymi celebritami. Live rozhovor do radia- vravela som, ze pred 5 mesiacmi som po spanielsky nevedela ani slovo? Tolko som to odkladala az som zistila, ze napriek 20 hodinovemu letu to v lietadle nestiham a budem to musiet nechat na neskor. A boli sme aj v novinach. A telke. A ja som prvy krat mala pod menom napisane, ze cestovatelka. Vlastne som to nevidela. Ale viem si to predstavit: Catalina Pasmanšova, viajadora.

A tak som tu, v dedinke s najmilsimi ludmi a najkrajsimi zenami (viem, viem doteraz patril tento titul Slovensku, no tu je tak neskutocny mix nemcov, talianov a francuzov ze aj ta 60 rocna pani oproti vyzera lepsie ako ja) sme isli na karneval. Hudba na namesti, moderatorka oslovuje vsetkych krstnym menom a pyta sa ako sa maju. Ludia tancuju, piju kopu piva a deti sa ostrekuju penou na holenie. (Viete tych vela malych kamaratov, ktorych som spominala? Ano, nie len deti sa ostrekuju penou.) No a do toho zacne hrat hudba trochu rytmickejsie a postupne sa vynaraju. Od 5 rocnych deti, skrz tych specialne nadanych ludi, az po muzov. A vsetkym to nejako zazracne ide. S pribudajucim vekom maju na sebe menej a menej oblecenia a ja vykriknem, ze ved oni maju hole zadky! M. sa usmieva, ze on vie, ze skvele, nie? A skvele. Dokonca aj jednu tucnu som videla. Tiez s holym zadkom, ale vyzerala ze si to celkom uziva. Konieckoncov, stale jej to islo lepsie ako mne.

Nadranom sa nas pytaju, ze co si o tom myslime a my im s usmevom vysvetlujeme ze skvele. Spomenieme chladnu Europu a ludi, co si drzia odstup a ze u nas by to urcite povazovali za cosi sexisticke, zenu nevazive, poburujuce a neviem, co este a co by na to povedal pan farar. L. sa zasmeje nad tymi cudnymi europanmi a ze u nich, aha, vsak toto cele je pred kostolom.

Ono ta Argentina nauci vela. Nielen ze som zistila ze natriasat hole zadky pred kostolom je nieo uplne normalne, ale aj to, ze napriek mojmu optimizmu a nekonecnemu presvedceniu ze ked sa chce, vsetko ide, ma donutila pochopit ze niekedy naozaj nejde. Lebo tu to proste nefunguje. A ked som pocula, ze zamestanavatel plati 86% dan z platu a maju rocnu inflaciu 30 % dokonca som si s usmevom spomenula na Slovensko. To robim casto, kym necitam spravy. Alebo kym netelofonujem s mamkou, ktora mi povie, ze z 5 pohadnic prisla 1. A ja neviem ci to preto, ze bola rovnaka ako ta predtym, ci sa toto deje u nas a ci este cestou ale pripada mi to strasne krute. Vazne. Uplne chapem, ze nam ukradli batohy so vsetkym a my sme ostali bez veci na druhej strane sveta. Ale pohladnice? Ved ja len babicke.. ze mi je tu fajn.. ze nech sa neboji a ze na nu myslim.

---
Tymto sa ospravedlnujem, vsetkym poctivym postarkam, ktore sa rozculuju so mnou a aj vsetkym tym, ktori stale neveria ze nieco take sa deje. Uplne chapem. Ani ja neverim. To len niekde vypadne z vreca.. strati sa po ceste. Mozno z lietadla?

A viem, chybaju dlzne a makcene. A mne chyba slovenska klavesnica, lo siento.

katarína pázmányová

katarína pázmányová

Bloger 
  • Počet článkov:  36
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som zaľúbená do života. Všetky tie farby a obrazy, dážď, úsmevy, vietor, slnko, hviezdy, slzy, ľudia, únava, strach, radosť, vlak, obloha, cesty, lúky, vtáky, knihy, beh, smiech, zážitky... veď my sa točíme! Zoznam autorových rubrík:  Očami karamelovýmiS batohom bez hodiniekHlavou pod krhlouVločka na noseAko dlážka v krčmeKraťase

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu